OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA

Jedna z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete a jediná v Európe.

Nechce sa vám čítať? Pustite si audio verziu:
V prístupovej štôlni Ochtinskej aragonitovej jaskyne musíte zdolať 104 schodov a potom už vstupujete do sveta nádhery, akú mohla vytvoriť len všemocná matka príroda. Ide o ďalší svetový unikát maličkého Slovenska, keďže jaskyňa je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň planéty. Zvyšné dve sú v Mexiku a Argentíne.
Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Prístupová štôlňa do jaskyne je vo výške 642 metrov nad morom. K jaskyni vyrazíte z Košíc na Rožňavu a Jelšavu. Dostaneme sa k nej odbočením z cesty medzi obcou Štítnik a Jelšavou. Parkovisko sa nachádza asi 300 metrov od vchodu do jaskyne, od auta sa k nej dostanete po chodníku s miernym prevýšením.
Najstaršie aragonitové útvary majú takmer 140-tisíc rokov.
V jaskyni nachádzame tri generácie aragonitu, prvá z nich má 121- až 138-tisíc rokov. Najväčšie zastúpenie má druhá generácia, ktorú reprezentujú ihlice dlhé niekoľko desiatok centimetrov a zakrivené, až špirálovité heliktity staré asi 14-tisíc rokov. Najmladšia generácia sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a vytvára drobné vejáriky, veľké len 2 až 4 milimetre.
Aragonit môže narásť do rôznych tvarov.
Foto Julius Szabo
Z celkovej dĺžky 300 metrov je sprístupnených 230 metrov a prehliadka trvá polhodinu. Podľa metrických údajov nejde o veľkú jaskyňu, je však mimoriadne cenná. Pestrá aragonitová výplň vo forme špirál, ihličiek a útvarov podobajúcich sa na koraly vytvára rôznorodú zmes nádherných obrazov. Za najkrajšie miesto jaskyne je považovaná Sieň Mliečnej dráhy, kde biele aragonitové strapce v pukline na strope vytvárajú vo svetle lámp dojem hviezd našej galaxie.
Foto Julius Szabo
Aragonit je uhličitan vápenatý a tento minerál môže mať rôzny tvar a výzor - stĺpcovitý, kvapľovitý, vláknitý, lúčovitý alebo najvzácnejší, pripomínajúci koral (tzv. železný kvet).
Najvzácnejší tvar aragonitu je takzvaný železný kvet, pripomínajúci koral.
Foto Julius Szabo
Tento svetový poklad objavili úplnou náhodou v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1972. Teplota v jaskyni sa pohybuje okolo 7,2°C až 7,8°C a relatívna vlhkosť v rozpätí 92% až 97%.

Virtuálna prehliadka

ZDIEĽAJTE!
Turistické informácie vždy poruke
s mobilnou aplikáciou Košice Region.
POZRITE SA, AKO OSTATNÍ HOVORIA O KOŠICKOM REGIÓNE NA TRIPADVISORE.
TripAdvisor: Čítajte recenzie, porovnávajte ceny a vykonávajte rezervácie.
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram